Dobré pivo prilepí gate o lavicu

Autor: PIVOBRANA ... | 19.10.2012 o 10:00 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  900x

Vraj je to tak. V historickej spleti všetkých možných degustačných fínt sa uvádza aj táto - Oblečte si kožené nohavice, polejte lavicu trochou piva a na chvíľku sa posaďte. Keď budete vstávať a pocítite mierny, ale predsa len odpor, testované pivo je OK. Keď sa naopak „odlepíte" len tak, bez žiadneho odporu (keby bola na lavici napríklad voda), testované pivo je, mierne povedané, pančovaná žbrnda. 

„Lepivosť" však zďaleka nie je jedinou vlastnosťou, ktorú pri pive môžeme skúmať. Je ich oveľa viac a pivní degustátori sa na pivných súťažiach tvária vždy minimálne rovnako záhadne ako ich vinársky kolegovia. Tu je niekoľko zásadných kritérií, ktoré skúmajú.

Vzhľad: Dobré pivo musí lahodiť oku, malo by iskriť a byť správne napenené.

Vôňa: Zisťovaním vône piva určujeme jeho charakter a intenzitu, prípadne vyňucháme niečo cudzie, čo by v pive nemalo byť cítiť. Správne a dobre uvarené pivo by malo voňať len po svojich surovinách. Prípustná je aj vôňa kvasníc, prípadne jemná ovocná vôňa.

Chuť (plusy): V prvých sekundách hodnotíme jeho „rezkosť" (česky říz), čiže ako je nasýtené oxidom uhličitým (ako reže), celkovú plnosť chute a, samozrejme, horkosť. Pivo (hovoríme o klasickom pive, nie ochutených pivách) môže mať aj samé o sebe rôzne príchute. Napríklad chuť kvasníc pripomínajúcu chlieb alebo chuť po ovocí (väčšinou banány alebo jablká), prípadne až príchuť karamelu.

Chuť (mínusy): Zle je vtedy, keď zacítite zvetralosť, akoby pripáleninu, prípadne veľmi silne karamelovú a príliš nahorklú chuť. Zlé pivo môže tiež chutiť liehovo (akoby po vodke), prípadne medicínsky (niečo ako príchuť zo zápachu dezinfekcie). Zacítiť môžete aj staré kvasnice, prípadne staré maslo alebo skysnuté mlieko.

Keď pivný degustátor toto všetko pozisťuje, udelí pivu známku na stupnici 1 až 9. Potom si odhryzne kúsok žemle a začína s ďalšou degustáciou. Apropó - je to jeden zo zásadných rozdielov medzi pivným a vinárskym degustátorom, pretože ten druhý vždy degustované víno vypľuje. Pivný degustátor si to dovoliť nemôže, pretože skutočnú horkosť piva (jedno z kľúčových kritérií) zacítime až hlboko na koreni jazyka, a tým pádom musíme skúmané pivo prehltnúť.

A teraz vážne. Všetko vyššie uvedené je síce pravda, ale je to dôležité? Podľa nás s výnimkou spomínanej lepivosti, ktorá vypovedá skôr o zložení piva ako jeho chuti, až tak veľmi nie. Nakoniec je to totiž vždy len a len o chuti toho ktorého človeka. Degustátor sa môže aj rozkrájať a označiť pivo X za najlepšie na Slovensku, ale tisíc ďalších pivárov z tejto krajiny si môže myslieť, že pravdu nemá.

Najlepším degustátorom je teda zákazník - pivár. Ak mu niečo chutí, tak to pije. Ľudia, ktorí chodia na pivo do rodinných mini pivovarov, tam napríklad chodia preto, že im pivečko doma navarené (hoci je väčšinou trochu drahšie) chutí viac ako bežné pivá. Aj keď ide často o preslávené domáce a niekedy aj svetové značky, stále viac chutia „akoby ich jedna mater mala" (rozumej: akoby v jednej kadi varené boli). A možno aj sú, kto vie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?