Keď sa čaruje s bylinkami v pive

Autor: PIVOBRANA ... | 29.3.2017 o 10:15 | Karma článku: 2,58 | Prečítané:  760x

Bylinky majú odjakživa magickú moc, pri pivách vyrobených z nich to platí rovnako, ak nie dvojnásobne.

Možno ste nevedeli, ale pôvodne sa do receptúr na výrobu piva namiesto chmeľu pridávali bylinky. Čiže najprv boli bylinky, až potom sa z nich „vyvinul“ chmeľ. Tymian, rozmarín, rebríček, palina, vres, brečtan či jablčník, boli byliny, ktoré do piva pridávali už starí Sumeri či Egypťania. Po 13. storočí sa takéto pivá začali označovať pojmom „gruit“, čo znamená „zmes byliniek“. Slovo „gruit“ aj dnes označuje v niektorých krajinách bylinné pivá, dokonca 1. február je vyhlásený za Medzinárodný „gruit day“. Zaujímavé je, že podľa niektorých zdrojov je zavedenie chmeľu do výroby piva spájané s reformami náboženstva, konkrétne s protestantizmom, ktorý začal vstupovať do popredia a odporúčal namiesto afrodiziakálnych byliniek staviť radšej na sedatívne účinky chmeľu. Každopádne však mali bylinky tú výhodu, že ich použitie v pive bolo doslova multifunkčné a malo rôzne prídavné ozdravné účinky, napríklad aj protizápalové, ktoré zároveň predlžovali trvanlivosť piva.

Šalvia dopadla najlepšie

S bylinkami má dobré skúsenosti aj Lívia Lenčéšová, sládkyňa z pivovaru JAMA Craft Brewery, ktorá varí tiež pre Richtára Jakuba a jej partnerom je Ľuboš Kružic zo Stupavaru. Lívia odjakživa inklinovala k bylinkám, mala rada hlavne čaje a poznala ich liečivé účinky. Preto je prirodzené, že skôr či neskôr prepojila varenie piva práve so svojou láskou k bylinkám. Inšpirovala sa knihou, ktorá jej vnukla myšlienku skúsiť navariť pivo bez chmeľu, aj keď v konečnom dôsledku úplne bez chmeľu nebolo. S Ľubošom najprv v menších domácich várkach testovali, ktoré bylinky sú na varenie piva vhodné a ktoré menej, prípadne vôbec. „Najlepšie z testovaných byliniek dopadla šalvia pre svoju vôňu, chuť, aj horkosť,“ spomína Lívia na prvú várku z rady Herbal ALE. Šalviové pivo môže pôsobiť liečivo, antisepticky, prípadne by mohlo byť ideálne na leto ako  akýsi vnútorný antiperspirant. Tento vrchne zakvasený ejl je 13-ka a prvá várka bola uvarená u Richtára Jakuba. „Doma sme si však navarili 18-ku, poriadne silnú a bylinky sme v nej aj vyvarili,“ prezrádza Lívia.

Levanduľa mužom nechutila, rebríček bol kyslý

Pri prvých bylinných pokusoch sa dvojica sládkov pohrala s rôznymi bylinkami. Kamilky chutili príliš „lekárensky“ a voňavá levanduľa si našla fanúšikov väčšinou iba u ženskej časti ochutnávačov.  Zaujímavo dopadol aj pokus s rebríčkom, keďže výsledný produkt mal výrazne citrusovú chuť, čo si Lívia dodnes nevie vysvetliť.  Práve rebríček bol totiž jednou z prvých byliniek, ktorá bola historicky používaná pri varení piva. Jeho pridanie do piva pôsobilo konzervačne, dodávalo mu horkosť a ak sa použili aj kvety, pivo získalo silnú bylinkovú vôňu.  V Škandinávii bol rebríček v pive považovaný priam až za halucinogén, keďže vraj obsahuje tujón, ktorý je základom absintu a jeho nadmerné požitie môže mať za následok závraty, hučanie v ušiach, ba až šialenstvo. Podobné účinky sú pripisované aj vresu, napríklad Vikingovia ho hojne konzumovali pred bitkami, aby sa trochu nabudili. Lívia a Ľuboš však neexperimentovali s ďalšími halucinogénnymi bylinkami, ale vyskúšali napríklad citrónovú trávu, z ktorej bolo pivo veľmi osviežujúce. Tiež im chutila medovka. Z tradičných byliniek ešte môžeme spomenúť žihľavu, z ktorej sa dá uvariť krásne zelené pivo. Také pod názvom Golfák vzniklo počas Veľkej noci v slovenskom minipivovare Brontvai a kvôli neutíchajúcemu záujmu oň je v ponuke celoročne. Je to nepasterizované a nefiltrované pivo typu plzenský ležiak 12 stupňový s obsahom alkoholu 4,8 %.  

Radšej sasafras ako mäta

Lívia inklinuje skôr k netradičným bylinkám, ako k „opozeraným“. Preto jej ani nenapadlo, že by skúsila pridať do piva napríklad mätu, ktorá sa v minulosti hojne využívala, konkrétne odroda mäta sivá.  Skôr ju zaujalo sasafrasové drevo, ktoré už čaká na polici na svoju chvíľu. Za pokus by stálo aj pivko so skorocelom, lebo ten je tiež horkastý a výrazný. Z netradičných aditív sa v minulosti používal aj repík, lyžičník alebo oman pravý, ktorý sa dodnes dá nájsť v zmesiach na kašeľ. Rovnako sa do piva pridával aj koreň chrenu, ktorý mal preukázateľné pozitívne účinky na trávenie, i na pľúca, dokonca pri večernom popíjaní zaručil dobrý spánok. Mladé zelené výhonky z bôbovitého kra menom prútnatec metlovitý dodávali v minulosti ejlom výraznú horkú chuť. Narábať s touto rastlinou však bolo treba opatrne, nakoľko obsahuje sparteín, ktorý vo veľkých množstvách môže pôsobiť halucinogénne a v medicíne sa používa na liečbu srdcových ochorení. To nás privádza k poslednej „bylinke“, s ktorou už tiež mnohí pivovarníci experimentovali a tou je konope, nadnesene nazývané aj „bratranec chmeľu“. Nie nadarmo sa bylinné pivá v minulosti označovali za „posvätné“, keďže práve obsah byliniek v nich pôsobil magicky. Pri toľkých halucinogénnych látkach sa ani nedivíme...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.


Už ste čítali?