Pivovar Hostinec

Autor: PIVOBRANA ... | 11.10.2018 o 11:26 | (upravené 11.10.2018 o 12:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  407x

Minipivovar v lone košickej histórie láka mnohými zaujímavosťami. Reštaurácia s názvom Pivovar Hostinec patrí nielen medzi najstaršie na Slovensku, ale na svetovom rebríčku jej patrí úctyhodné siedme miesto.

Bola vybudovaná v pôvodnom gotickom meštianskom objekte zvanom Levočský dom, ktorý je tiež najstaršou svetskou budovou v Košiciach.V minulosti neexistovali veľké priemyselné pivovary. V mestách sa zakladali malé podniky a takmer každá reštaurácia si varila vlastné pivo. Pátraním sa novodobým majiteľom a zakladateľom Hostinca podarilo dospieť k zisteniu, že aj u nich bol svojho času fungujúci pivovar, o čom hovoria okrem iného aj záznamy z roku 1604.

„Technológia varenia bola v minulosti iná. Ešte sa nevyrábali pivá so spodným kvasením. Náš pivovar je v skutočnosti pokračovaním toho starého spred niekoľko sto rokov. V Košiciach bola veľmi silná tradícia varenia piva, o čom svedčí aj výučný list istého sladovníka a pivovarníka z roku 1824,“vysvetľuje spolumajiteľ Pivovaru Peter Škripko.

História reštaurácie však siaha ešte o čosi ďalej do minulosti. Podľa dobových dokumentov bola v priestoroch pôvodného Levočského domu zriadená prvá reštaurácia už v roku 1542, a tá funguje nepretržite až dodnes. Niekoľko storočí bola dokonca najlepším hostincom v Košiciach ako takým.

Cesta k vlastnému pivovaru bola jasná               

Spolumajiteľ Pivovaru Hostinec Peter Škripko si splnil svoj veľký sen. Pôsobiť v gastronómii začal už v devätnástich rokoch ako čašník. Neskôr si vášňou pre vína a inými zručnosťami vyslúžil štvornásobný titul Top 10 someliérov na Slovensku či Najlepší reštauračný manažér. Istý čas bol tiež riaditeľom hotela v Tatrách. Postupne si prenajal prvú kaviareň, neskôr reštauráciu, otvoril si piváreň a stal sa svetovým vicemajstrom v čapovaní piva.

„Dva roky vo mne dozrieval zámer otvoriť si vlastný pivovar. Zhodou okolností sme prišli k tomuto historickému priestoru. Vtedy na mieste pivovaru bola nie práve fungujúca reštaurácia, a tak sme sa ju rozhodli so spoločníkom prenajať a zrekonštruovať. Celý koncept pivovaru – počnúc tým, aké budeme variť pivá až po dizajn – sa mi vybavil hneď, ako som sem vošiel. Trápilo ma však, že najstarší dom v Košiciach nemá spísané dejiny. Počas 9 mesiacov rekonštrukcie som víkendy trávil tým, že som sa spojil s historikmi z archívu mesta Košice, z Východoslovenského múzea či so súkromnými zberateľmi, aby som dal na papier ucelený dejepis Levočského domu,“prezradil Peter Škripko ako a kde sa zrodil nápad zriadiť malý pivovar.Hneď dodal, že ročne urobia v objekte okolo 100 exkurzií. Jeho pátranie po minulosti budovy sa vyplatilo a vchod do reštaurácie dnes zdobí 19 panelov, kde je spísaná celá jej história. Tú si môžete prečítať aj na webovej stránke pivovaru.

 

Aj takto vzniká dobré pivo

Základnou surovinou pri výrobe piva je jačmeň, ktorý sa v prvom kroku necháva naklíčiť v sladovni. Vďaka tomuto procesu sa štiepi zložený cukor na jednoduchý, aby následne mohla prebehnúť fáza kvasenia.

„Pridávanie chmeľu je pri varení piva to najkrajšie. Práve v ňom spočíva celá alchýmia. Je nutné určiť si skladbu sladov podľa toho, či vyrábame ‚dvanástku‘ alebo, napríklad, ‚jedenástku‘ –a ďalej je to ako s varením. Keď chceme dobrú indickú kuchyňu, zoženieme si kari a pri maďarskej rascu a červenú papriku. A keď varíme dobré americké pivá, použijeme americké chmele rôznych druhov. V našom pivovare radi experimentujeme. Skúšame rôzne chute a druhy. Niektoré viac voňajú, iné sú horkejšie, ďalšie až príkro-horké či trávovo-horké. Práve správnou a jedinečnou kombináciou sladov a chmeľov dosahujeme výsledný efekt,“uviedol Peter Škripko.

Veľmi dôležité je aj to, kedy sa samotný chmeľ pridáva. Pokiaľ varíme sladkú vodu už od začiatku s ním, výsledkom je horkejšia chuť, ako keby sme sladinu nachmelili až na konci.

Náš sprievodca pivovarom ďalej dodáva: „Horkosladkú vodu následne opäť prečerpávame do spodnej nádoby varne, kde sa mechanicky oddelí časť chmeľu a kaly, schladíme ju na teplotu približne 20 stupňov Celzia a vpustíme ju dolu do pivnice, kde máme uložené tanky. Tam pivo zreje a kvasí zhruba 4 až 8 týždňov podľa želaného spôsobu. Keď je hotové, opäť sa dostáva hore na prevádzku, ale tentokrát je už určené na pitie. Naše pivá zásadne nepasterizujeme, nefiltrujeme,takže si vyžadujú úplne inú starostlivosť. To znamená žiadny prístup vzduchu, svetla a nízku teplotu.“

Pri nepasterizovaných druhoch sú dôležité chladenie a čistota. V Pivovare Hostinec sa pivo uvarené z najkvalitnejších surovým dostáva studeným potrubím až do výčapu. Neznáša totiž stres ani drastickú manipuláciu či transport.

„V dennej ponuke Pivovaru Hostinec nájdete vždy šesť druhov piva. Bestsellerom je povestná ‚dvanástka‘, do ktorej pridávame trošku mníchovského chmeľu. Inokedy sa opäť doslova hráme s chuťovými pohárikmi hosti a do piva pridávame ovocie. Pre nás sú alfou a omegou kvalitné suroviny. V prípade ovocného produktu na báze piva, nepridávame žiadne sirupy či náhrady. V neposlednom rade dbáme na správne čapovanie bez plynov. Pivo je uchovávané v plastových vakoch, ktoré sa vďaka tlaku kompresoru mechanicky zmršťujú, a tým ho vytláčajú na výčap.Tradične si pripíjame pozdravom ‚Daj bože šťastia‘ vždy, keď vezmeme do ruky pohár. Aj keď pivo varíme už dlho, je to vždy príroda, ktorá ovplyvní konečný výsledok nášho úsilia,“podotkol na záver Peter Škripko.

Pozn. Pivovar Hostinec zaznamenal výrazný úspech aj na 7. ročníku udeľovania cien Slovenskej pivovarníckej akadémie za rok 2017 (31.05.2018), kde získal titul Najlepší hostinec s vlastnou reštauráciou za rok 2017.

 

Kontaktné údaje:

Pivovar Hostinec

Hlavná 65, 040 01 Košice

WEB: www.pivovarhostinec.sk  

FB: https://www.facebook.com/pivovarhostinec

E-mail: manager.hostinec@gmail.com  Tel.:+421 902 580 580

                  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

DOMOV

Návrat do čias mečiarizmu. Reakcie redakcií na sledovanie novinárov

Reagujú Aktuality.sk i týždenník .týždeň.


Už ste čítali?